richard768

Na úvod musím povedať, že našťastie, väčšina bežných ľudí je tolerantných. Neosočujú sa navzájom kvôli noseniu či nenoseniu rúšok. To je dobre. Ale stretávam sa občas s prípadmi, keď mi niekto tvrdí, že ho ohrozujem, keď nemám zahalenú tvár. Všimol som si tiež, že niektorí sa dokonca vyložene vyhýbajú miestam, kde sa zhromaždí viac ľudí. Je takýto úzkostlivý postoj pravdivý? Pokúsim sa ukázať, že to môže byť práve naopak!

Pokiaľ sa intuitívne či dlhodobou skúsenosťou získané poznanie líši od tzv. vedeckého, pravdepodobne je treba preveriť a opraviť to vedecké, lebo môže vyplývať zo zúženého, necelistvého pohľadu na danú vec. A intuícia nám hovorí, že nemôže byť škodlivé, ba je naopak prospešné, keď sa ľudia k sebe správajú úctivo a priateľsky. Keď sa aj cudzí ľudia navzájom slušne pozdravia a nevyhýbajú sa jeden druhému.

Pri prenose nákazlivých chorôb je dôležité aj množstvo vírusov či baktérií, ktoré dotyčný človek „schytá“. A pri krátkodobom, letmom kontakte či pozdrave, prehodení pár priateľských slov, toto množstvo nemôže byť príliš vysoké. To by musel ten druhý človek byť vyslovene ťažko chorý, intenzívne kašľať a pod. Alebo by „obeť“ musela trpieť závažnou poruchou imunity, aby takáto malá dávka infektov mala pre ňu ohrozujúci účinok.

Malé dávky vírusov či baktérií môžu naopak pôsobiť preventívne, podobne ako očkovanie. Slúžia na stimuláciu imunitného systému, ktorý je potom lepšie pripravený aj na väčšiu záťaž. Dalo by sa teda povedať, že bežné kontakty aj s cudzími ľuďmi sú potrebné práve pre podporu činnosti imunitného systému každého z nás. Pri takomto pohľade na vec sa situácia obracia a zdá sa, že práve nosiči rúšok bránia tomuto prirodzenému a užitočnému procesu. Tým ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj zdravie ostatných.

Otázka by ešte bola, ako je to v prípade dlhších spoločných pobytov v otvorených či uzavretých priestoroch. Napríklad pri športových, kultúrnych či náboženských podujatiach, oslavách a pod. Tu by zas intuícia našepkávala, že to závisí od účelu a prospešnosti takýchto podujatí. Teda, že je rozdiel medzi napr. bohoslužbou – pokiaľ je naozaj takto úprimne myslená a cítená – a nejakou bezuzdnou zábavou. Tento faktor súčasná „veda“ vôbec nezohľadňuje.

Pritom je však dobre známe, že nemateriálne faktory, napríklad psychosomatické, majú pri prenose chorôb rozhodujúci vplyv. Už Viktor Frankl pri svojom pobyte v extrémne zaťažujúcom a rozličnými nákazami presýtenom prostredí koncentračného tábora pozoroval, že ochoreli vždy len tí, ktorí sa psychicky zlomili. Je teda celkom dobre možné, že najlepšia ochrana voči chorobám spočíva niekde úplne inde, než sa nám súčasná hrubo materialistická veda snaží nahovoriť. Je čas, aby sme túto možnosť aspoň zvážili a poctivo preskúmali.