richard768

Táto otázka sa môže zdať zvláštna. Veď každý predsa vie, že poludnie je o dvanástej hodine. Niekedy sa zvykne používať aj termín „pravé poludnie“, čím sa chce zdôrazniť, že presne o dvanástej. To je však už dosť veľký omyl. Totiž, napríklad na západe Španielska (mys Finisterre) koncom júla nastáva pravé poludnie, až keď hodiny ukazujú 14:43. Tak ako je to vlastne?

V občianskom živote sa už dávno neriadime podľa Slnka. Používame dohodnutý čas pridelený jednotlivým časovým pásmam. Avšak v pôvodnom význame „pravé poludnie“ nastáva, keď Slnko počas dňa vrcholí, je najvyššie nad obzorom. Na severnej pologuli je vtedy nad južným smerom, vrhá tieň na sever. Pre upresnenie: tento okamih sa môže trochu líšiť od časového stredu medzi východom a západom Slnka v daný deň, keďže najmä na jar a na jeseň sa tieto úkazy badateľne (u nás až o 2 minúty denne) posúvajú.

Pravé poludnie sa viaže na miestny pravý slnečný čas – a hodiny vtedy skutočne ukazujú presne 12, ale jedine hodiny slnečné. Prídavok pravý znamená, že tento čas odzrkadľuje skutočnú polohu Slnka na oblohe. A miestny, že je rovnaký na konkrétnom poludníku. Zhoduje sa medzi miestami ležiacimi v severo-južnom smere, no v smere východo-západnom sa líši o 4 minúty na 1º zemepisnej dĺžky (u nás 74 km, na rovníku 111 km).

So spresnením merania času inými prostriedkami než slnečnými hodinami sa prišlo na to, že pravý slnečný čas neplynie počas roka rovnomerne. Zem totiž vykonáva dva základné pohyby: rotáciu okolo svojej osi a obeh okolo Slnka. Trvanie dňa je ovplyvnené ich vzájomnou kombináciou.

Zem sa otočí okolo svojej osi voči hviezdam raz za 23 h 56 m a 4 s. Táto doba sa nazýva hviezdny deň. Pri pohľade zo severného pólu je tento pohyb ľavotočivý (od západu na východ). Tým istým smerom však obieha okolo Slnka, takže kým sa dostane nejaké miesto na Zemi do rovnakej polohy voči Slnku, musí sa ešte o kúsok ďalej dotočiť. A tak slnečný deň trvá (v ročnom priemere) presne 24 hodín. Nie je to náhoda, lebo trvanie 1 hodiny bolo zvolené práve na základe slnečného dňa.

Rotácia Zeme sa kvôli zotrvačnosti nemení (ak zanedbáme nepatrné krátkodobé zmeny a dlhodobé spomaľovanie). Avšak obeh okolo Slnka rovnomerný nie je, čo má vplyv aj na slnečný čas. Nerovnomernosť spôsobujú dve vlastnosti obežnej dráhy:

1. Rovina obehu okolo Slnka (ekliptika) je sklonená oproti rovine rotácie o 23,5º. Predstavme si kružnicu rozdelenú rovnomerne na malé oblúky (ako na obvode uhlomera). Ak ju nakloníme a kolmo premietneme do pôvodnej roviny, dĺžka premietnutých oblúkov nebude rovnaká. Okolo zimného aj letného slnovratu trvá pravý slnečný deň o máličko dlhšie než 24 hodín, okolo jarnej a jesennej rovnodennosti kratšie.

2. Zem obieha po elipse, čo spôsobuje rozdiely v uhlovej rýchlosti jej pohybu počas roka. Bližšie k Slnku sa nachádza v zime a vtedy sa pohybuje trochu rýchlejšie, čiže pravý slnečný deň je trochu dlhší. Naopak v lete sa obeh Zeme spomaľuje a pravý slnečný deň je trochu kratší.

Tieto kladné a záporné odchýlky sa počas roka dvakrát vystriedajú. V zimnom období sa oba vplyvy sčítajú a celkový výkyv dosahuje až pol hodiny: okolo 1. novembra nastáva pravé poludnie o vyše 16 minút skôr než stredné a okolo 10. februára zas o takmer 15 minút neskôr. V letnom období, keď oba vplyvy pôsobia opačne, sú rozdiely menšie: okolo 15. mája je pravé poludnie o 4 minúty skôr a koncom júla o 6 minút neskôr.

Dostávame sa tak k pojmu stredný slnečný čas, ktorý plynie počas roka rovnomerne a môžeme ho merať ľubovoľnými, rovnomerne idúcimi hodinami. Rozdiel medzi pravým a stredným slnečným časom vyjadruje časová rovnica. Pri meraní času slnečnými hodinami je treba pripočítať príslušnú korekciu podľa dátumu.

Stále sme však pri čase miestnom, no ten sa stal s rozvojom komunikácie a dopravy nepraktický. Napríklad medzi Bratislavou a Košicami predstavuje rozdiel v miestnych časoch 16,5 minúty. Preto sa zaviedol čas pásmový, ktorý je stredným časom pre dohodnutý poludník jedného časového pásma a platí pre všetky miesta nachádzajúce sa v tomto pásme (príslušnej zemepisnej oblasti).

Stredoeurópsky čas (SEČ) je miestnym časom pre poludník 15º východnej dĺžky (prechádza 160 km západne od Bratislavy). Od konca marca do konca októbra však používame letný čas (LSEČ), ktorý je miestnym časom pre 30º východnej dĺžky (blízko Kyjeva). A keďže tento čas platí až po západ Španielska, vzniká tak v úvode spomenutý značný rozdiel oproti skutočnej polohe Slnka.

Pre zaujímavosť uvádzam v tabuľke časy pravého poludnia (zaokrúhlené na minúty):

Odkazy:

Encyklopédia Astronómie. Bratislava: Obzor 1987.

V. Vanýsek: Základy astronomie a astrofyziky. Praha: Academia 1980.

https://en.wikipedia.org/wiki/Equation_of_time

https://en.wikipedia.org/wiki/Analemma

PLANEPH 4.2 (Planetary Ephemerides) by J. Chapront, G. Francou

Foto: autor