richard768

Je pravda, že sloboda, v najhlbšom filozofickom zmysle, je v skutočnosti vnútorná, duchovná kvalita. Človek môže byť slobodný za akýchkoľvek podmienok, ak vie nájsť spôsob, ako tieto podmienky zvládnuť a využiť na nejakú vhodnú a prospešnú činnosť. Dokonca aj v okovách, keď sa nemôže fyzicky pohnúť, si môže zachovať aspoň slobodné myšlienky.

Zdá sa teda, že sme vlastne boli (či mohli byť) slobodní aj za totalitného režimu, posledne za komunizmu. Mohli sme si predsa myslieť, čo sme chceli, akurát sme to nesmeli dať verejne najavo. Avšak je tu jeden rozdiel: Neboli sme totiž v okovách, len sme sa báli. Teoreticky sme mohli konať v súlade so svojím presvedčením, ale za cenu prenasledovania. K tomu sa odhodlalo iba zopár najstatočnejších jednotlivcov.

Človek nie je len čistý duch, preto potrebuje svoju vnútornú slobodu prejaviť aj navonok. Nestačí si iba niečo myslieť. Potrebujeme v súlade s tým aj konať, prinášať do sveta niečo zo seba. A nakoniec, máme aj prirodzené právo v rozumnej miere si život užívať, mať z neho radosť. Vonkajšia sloboda je podmienkou toho, aby každý z nás mohol nájsť svoje životné uplatnenie.

Pozrime sa však, čo sa s vonkajšími slobodami teraz stalo: zákaz verejných a kultúrnych podujatí, zákaz zhromažďovania či dokonca vychádzania (v niektorých krajinách), uzavreté hranice. Existuje ešte vôbec Európska únia? Už si nepamätáme, za čo sme stáli na námestiach koncom roka 1989? Lenže, to sme vtedy netušili, akú moc má nad nami drobučký vírus – kvôli strachu z neho sa všetkých tých ideálov tak ľahko vzdáme! Lebo chceme byť radšej zdraví ako slobodní. No obávam sa, že nakoniec prídeme o oboje.

Argumentuje sa tým, že tieto opatrenia sú len dočasné a po odznení krízy sa vrátime k normálnemu životu. Lenže to je otázne. Čo ak je to dokonca naopak? Totiž, že dočasné bolo obdobie slobody, ktoré trvalo doteraz. A tieto krízové opatrenia sú len prvou lastovičkou nadchádzajúcej totality, oveľa horšej než tá posledná, lebo bude mať k dispozícii pokročilé technické prostriedky.

V Číne už sledujú každého cez mobily a všadeprítomné kamery. Chceme to aj u nás? Dovolíme to? Potom už nebude úniku. Ak sa hocičím previníte proti systému alebo na vás aj niečo „ušijú“, ľahko vás nájdu a nikto sa vás nezastane – všetci sa budú báť. Zatiaľ je, dúfam, ešte čas sa nad tým zamyslieť.