Bývam v Petržalke. Z môjho balkóna sa dívam na kopec oproti – na Königswarte. Je tak blízko, a predsa teraz tak ďaleko. Asi tak ďaleko, ako bol pred jeseňou 1989. Nie sú tam síce ostnaté drôty, no hranicu strážia policajné hliadky. Vraj ani Rakúšania nedovoľujú vstup na svoje územie bez lekárskeho potvrdenia. Kam sme sa to dostali?
Rád som chodieval na výlety do tých kopcov oproti. Je odtiaľ pekný výhľad na Bratislavu, Dunaj a Malé Karpaty. Na stráňach nad Hainburgom kvitnú krásne jarné kvety. Rád som tiež chodieval k Neusiedlerskému jazeru. Jeho šíra hladina pripomína more. Z Petržalky je to tak blízko – a predsa teraz tak ďaleko. Je možné, že sa tam už nikdy v živote nedostanem. Rakúsky spolkový kancelár vraj vyhlásil, že „dokiaľ nebude očkovanie proti korone, cestovanie zostane obmedzené“. A očkovať sa nemienim nechať.
Ja nie som na tom najhoršie, chýbajú mi len výlety do okolia. No mnohí ľudia, ktorí pracujú či bývajú za hranicami, už dlho nevideli svoje rodiny. Nemôžu sa dostať na Slovensko, lebo im hrozí nútená deportácia do štátnej karantény. Čím sa títo ľudia previnili, že si zaslúžia takýto bezohľadný a bezcitný prístup? Je to snáď len nejaký zlý sen? Kam sme sa to vrátili?
Sloboda cestovania niekomu môže pripadať konzumná, nie nevyhnutná k životu. Lenže poznávať širšie okolie, možnosť bývať, študovať, pracovať aj ďalej od svojho rodiska, sú dôležité pre rozhľad človeka. Aby nezostal takpovediac „sedieť za pecou“. Pozrime sa napríklad do životopisu Ľudovíta Štúra, kde všade bol. Možno, ak by nevystrčil päty z rodného Uhrovca, dodnes by slovenčina nebola naším oficiálnym jazykom.
Nazdávali sme sa, že všetky prirodzené práva a slobody už máme isté, prišlo nám to také samozrejmé. Akoby nám boli spadli z neba – no a rovnako rýchlo sú preč! Zrazu sa našich občianskych práv musíme domáhať úplne odznova. Cestovanie po Európe nesmie byť podmieňované zdravotnými dokladmi či očkovaním. Bol by to neznesiteľný zásah do našej osobnej slobody a navyše nebezpečný precedens do budúcnosti. Tú budúcnosť môžeme ovplyvniť práve teraz. Tak na to myslime.
Foto: autor
Vystihli ste to .... čo nám ešte donedávna ...
Celá debata | RSS tejto debaty