Sú na svete aj krajšie veci než politika. Tak si pripomeňme nebeskú udalosť spred niečo vyše mesiaca, ktorá fascinovala mnohých.
Zatmenie Slnka tesne pred jeho západom, to ma vždy zaujímalo. Ako asi bude vyzerať? A uvidíme vôbec niečo? Oblačnosť nad vzdialeným obzorom je ťažko predvídateľná… Takáto výnimočná príležitosť sa naskytla tohto leta, v auguste 2026 na Malorke. Spojnica stredov Slnka a Mesiaca prechádzala jej juhozápadným pobrežím. Preto som neváhal a už v predstihu som hľadal vhodné miesto na pozorovanie. Pomohli mi reportáže z výletov (*1, *2).
Mal som trochu obavy, či uprostred letnej sezóny na tak turisticky vychytenom ostrove nebude príliš plno. Dal som si do zálohy aj iné miesta v Španielsku, tiež pre prípad zmeny počasia. Ale nakoniec to všetko vyšlo veľmi dobre a mohol som zostať pri pôvodnom pláne.
Na skalnatý vrch Puig d’en Farineta (324 m n. m.) som spolu s ďalšími nadšencami vyliezol už predošlý večer, presne 24 hodín pred úkazom. Hore je kamenná pozorovateľňa, akoby prichystaná práve na zajtrajšiu príležitosť. S pekným výhľadom na more, malý divoký ostrov Dragonera a tiež na hornatú krajinu naokolo. Slnko však zapadalo do oblakov. Budeme potrebovať viacej šťastia, o ktoré som prosil božstvá počasia.
Ďalšieho dňa ráno som pri výstupe stretol kamaráta z Nemecka (autora fotografií) s podobnými plánmi a rozhodli sme sa zostať hore a čakať. Bolo veľmi teplo. Museli sme sa schovať do tieňa jednej z borovíc. Niektoré z nich vyrastali priam zázračne zo skalnatých útesov pod nami.
Postupne prichádzali ďalší ľudia, z rôznych kútov sveta. Niektorí merali oveľa dlhšiu cestu než ja. Až nakoniec prišli aj miestni, alebo skôr Španieli z iných častí krajiny, pretože katalánčinu som akosi nezapočul. Zhromaždilo sa nás hore okolo sto, pričom všetci boli nad očakávanie ohľaduplní a disciplinovaní. Naozaj platí, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
Mesiac postupne zakrýval Slnko a my sme si krátili čas priateľskými rozhovormi. Kto je odkiaľ a prečo prišiel práve sem, aké má predstavy o tom, čo sa bude diať. Niektorí si chystali prístroje, ďalekohľady a fotoaparáty. Profesionálnych astronómov s výbavou som však nevidel. Možno kvôli ťažšej dostupnosti či nízkej polohe Slnka.
Tá spôsobila, že krajina pod nami sa začala v údoliach ponárať do tieňa skôr, než by to zapríčinil Mesiac. Trochu ma prekvapilo, keďže som si vopred nepozrel simulácie, že sa zahryzával do Slnka viac sprava než zdola. Teplota už bola večer príjemnejšia a rozsvecovali sa svetlá mestečiek aj lodí na obzore. Až niekoľko minút pred úplným zatmením bolo zrejmé, že šero je už spôsobené prekrytím Slnka. Odhadol som neskôr úroveň svetla na podobnú ako asi 20 – 30 minút po jeho západe. Ale ťažko sa to porovnáva, lebo tieň vzniká inak.
Dokonca sme ten mesačný tieň videli rozprestrieť sa nad nami v do diaľky predĺženom oválnom tvare. To všetko prebiehalo veľmi rýchlo. Venuša vľavo hore už svietila. Niektorí zachytili Bailyho perly. Slnečná koróna sa už tiež ukázala a vplyvom miernej oblačnosti a nízkej polohy Slnka bola viditeľná ako nepríliš široký, nepravidelný oranžový prstenec okolo tmavého Slnka. Po jeho okrajoch ako uši svietili ružové protuberancie. Kozmicky uchvacujúca nálada sa však nedá dostatočne opísať slovami…
Po jeden a pol minúte Slnko opäť zasvietilo z opačnej strany. Venuša však zostávala stále viditeľná. Slnko postupne zapadalo cez vrstvu oblakov v červenom šate, ešte značne nahryznuté Mesiacom a na záver predstavenia nám vykúzlilo nevídané vrstevnaté tvary. Až som sa obával, či je v poriadku. Ale určite áno, na druhý deň vyšlo akoby nič. Veď na rozdiel od zatmenia Mesiaca, Slnko do žiadneho tieňa nevstupuje, preto tento úkaz by sa správnejšie mal nazývať zákrytom.
Odkazy:
(*1) http://senderomallorca.es/Excursiones/excur2012/27farineta/pfarineta.html
foto: Felix
Celá debata | RSS tejto debaty