richard768

Spomenul som si nedávno na film s týmto názvom (alebo tiež „Oni žijú!“). Videl som ho už pred mnohými rokmi, takže si nepamätám detaily. Základ príbehu spočíval v tom, že medzi ľuďmi boli infiltrovaní mimozemšťania. Na prvý pohľad sa ničím neodlišovali. Bolo treba získať špeciálne slnečné okuliare (ktoré oni používali), aby sa dala uvidieť temná podstata týchto bytostí. Tieto okuliare sa dostali medzi bežných ľudí (hoci sa to nemalo stať) – a tí s hrôzou začali zisťovať, kde všade „oni“ sú. Na všetkých dôležitých pozíciách, kde sa o niečom rozhodovalo: v politike, manažmente, na úradoch, vo vede, na školách, …

Z hľadiska umeleckého spracovania by tento film ani tak veľmi nevynikal, ale oslovil ma mimoriadne trefným zobrazením skutočnej spoločenskej situácie. Oni sú totiž naozaj všade! Nie, nemyslím mimozemšťanov. To je, samozrejme, fikcia. Ale myslím ľudí, ktorým chýba morálny rozmer, ktorým chýba pravé ľudské „Ja“. Mohli by sme ich označiť aj ako ne-ľudí. Sú to tí, ktorí nemajú charakter, nectia si pravdu, ale slúžia čisto pozemským a pominuteľným pseudo-hodnotám. V záujme materiálneho zisku, mocenskej nadvlády či spoločenskej prestíže sú ochotní urobiť čokoľvek, nič im nie je posvätné.

Oni sú skutočne všade a najmä tam, kde sa rozhoduje o dôležitých veciach. Vyvolávajú vojenské konflikty, presuny migrantov, hospodársku krízu, koronakrízu, … čo bude nasledovať? A nedajú si pokoj ani na miestnej úrovni. Naše životné prostredie nám zanešvárujú všelijakými nepotrebnými mega-stavbami, proti ktorým musíme neustále protestovať (a ani to často nepomáha).

Držia nás vládou peňazí a iných materiálnych výdobytkov. Napríklad aj informačnými technológiami, ktorým stále viac bezmocne podliehame. Je to ako v nejakej pyramídovej hre. Väčšina chudákov tam dole slúži hŕstke bohatých na vrchu, pričom dúfajú, že sa tak vyšplhajú aspoň o kúsok vyššie. No čím viac sa o to snažia, tým rýchlejšie sa všetko bohatstvo a moc presúvajú zdola nahor, rýchlejším tempom, než by sa ktokoľvek mohol dostať vyššie. Je to márna snaha, ktorá situáciu len zhoršuje.

A čo teda máme robiť? Ako dosiahnuť vo svete spravodlivosť? Pozrime sa, ako archanjel Michael alebo svätý Juraj bojujú s drakom, symbolom temných síl. Nie tak, že by zápasili. Ale tak, že jedinou kopijou držia draka pri zemi. Tá kopija je lúč svetla, lúč jasného poznania pravdy a žitia podľa nej. Ak dostatočný počet ľudí dá prednosť skutočným, pravdivým a trvalým hodnotám, zlo sa jednoducho samo premiestni z výšin neba do prachu zeme. Všetci tí, ktorí si teraz užívajú moc a riadia nás, sa prepadnú do spoločenského bahna, kam v skutočnosti patria. Záleží len na našom odhodlaní a odvahe.

Lenže pozor! Nie je to také schematické. Nie sú dva druhy ľudí – morálni a nemorálni, dobrí a zlí. Boj medzi pravdou a pretvárkou, medzi trvalými a zdanlivými hodnotami prebieha neustále v každom z nás. Sme to my, bežní ľudia, ktorí neuvedomujúc si, čo robíme, podporujeme zlo. Náš prehnaný záujem o senzácie a nešťastia pomohol vybudovať vplyvné médiá, ktoré z toho žijú. Ponúkajú nám predsa len to, čo chceme, či nie? Všímame si, ako zrazu ekonomicky mocnie Čína, až to naháňa strach. Ale kto si kupoval „lacné“ čínske výrobky namiesto našich, slovenských či aspoň európskych? Dozvedáme sa, že sa idú budovať mobilné 5G siete, ktoré môžu mať potenciálne nežiadúce účinky na zdravie. Ale nie sme to my sami, ktorí si svojím počínaním vlastne želáme neustály technologický pokrok na úkor všetkého ostatného? Každé naše konanie je totiž treba domyslieť do dôsledkov skôr, než sa tieto dôsledky uskutočnia.

Samotné peniaze sú založené na kolektívnej sugescii viery v ich hodnotu. Ak by sme od zajtra všetci prestali veriť, že nejakú hodnotu majú a začali by sme si medzi sebou vymieňať tovary a služby podľa naozajstnej ceny ľudskej práce, všetci miliardári by sa stali zo dňa na deň najbiednejšími chudákmi. Takto rýchlo to v skutočnosti asi nepôjde, ale je potrebné niekde začať. Ak budeme len čakať, situácia sa bude zhoršovať natoľko, že nakoniec môže vypuknúť ničivá revolúcia. Proti nespravodlivosti však nie je potrebné ani užitočné bojovať silou, ale morálkou. Už nepostačuje vyhovárať sa, že „veď robím len to, čo musím a ja za to nemôžem“. Je v našich rukách meniť svet k lepšiemu, ak sa budeme o to úprimne snažiť. Prestaňme počúvať tých, ktorí sú len formálnymi autoritami, pokiaľ ich úmysly nie sú čisté. Radšej si vezmime za vzor múdrych a čestných ľudí, ktorých myšlienky a činy sú nasledovania hodné. Dávajme vždy a všade prednosť tomu, čo chceme, aby sa stalo celospoločensky platným a čo vnímame ako spravodlivé a pravdivé.