richard768

„Buďme zodpovední!“ – ozýva sa z rôznych strán už dlhšiu dobu a neustále. Ako je však táto výzva mienená? Aký skutočný zmysel ukrýva v kontexte svojho zamýšľaného použitia? Stáva sa, žiaľ, v poslednej dobe už príliš často, že sa význam slov – možno dokonca aj zámerne – skresľuje, pričom dochádza k rozporu medzi pôvodným významom a novým, inak mieneným kontextom. Jedným z príkladov je neustále argumentovanie demokraciou, ktorá však už reálne, vo svojom pôvodnom význame, prestáva existovať.

V prípade uvedenej výzvy ide o falšovanie pojmu zodpovednosti. Zamýšľaný obsah by sa totiž v pôvodnom jazyku pravdivých významov musel povedať asi takto: „Buďme poslušní a riaďme sa tým, čo vrchnosť rozhodla namiesto nás.“ Takáto výzva by však urážala každého slobodne uvažujúceho človeka. Dokonca význam je až opačný – znamená vyhýbanie sa skutočnej, vlastným vedomím a svedomím prijatej zodpovednosti a jej odovzdanie do rúk iných. Preto sa to ani takto povedať nemôže, ale musí sa použiť mätúca formulka.

Poslušnosť je vlastnosť typicky detská. Je viazaná na nevedomosť. Pokiaľ človek ešte nemá dostatočné poznanie sveta a schopnosť orientovať sa v ňom, musí sa skutočne spoľahnúť na nejakú autoritu, ktorá ho vedie životom. Poslušnosť v dospelosti je však už stále menej žiadúca a pôsobí retardačne na zdravý duševný vývoj. Znamená pasívne odovzdanie sa do vôle niekoho iného. Pokiaľ je človek k nejakému konaniu vedený iba poslušnosťou, vzdáva sa tým svojho slobodného rozhodnutia a prenáša zodpovednosť na toho, komu slúži. Takéto prenášanie zodpovednosti však môže mať neblahé celospoločenské následky. V extrémnom prípade vedie až ku kolektívnej manipulácii, akou bol napríklad fašizmus.

Ak má človek za svoje konanie prevziať zodpovednosť, musí byť toto konanie vedené slobodnou voľbou, na základe vlastného poznania, skúseností a svedomia. To je filozofický princíp slobody a zodpovednosti, ktorý nemožno obísť. Aktívne prevzatie zodpovednosti si vyžaduje neustálu bdelosť a uvažovanie o širších súvislostiach nášho počínania. Už nestačí povedať: „Robím si len svoju prácu.“ Práca, ktorú vykonávame; výrobky a služby, za ktoré dávame svoje peniaze; a v neposlednom rade informačné technológie, ktoré sa rozhodneme využívať – toto všetko ovplyvňuje následne náš život a dokonca časom až ekonomické a politické usporiadanie sveta.

—

Odkazy:

Obsiahlejšie pojednanie psychológa k tejto téme si môžete prečítať tu:

https://matejstepita.sk/zodpovednost-potrebuje-slobodu-a-zdravy-rozum/