richard768

Akou bytosťou je komár? Pozorujme ho! Za súmraku, keď zájde Slnko, vynára sa zo skrytu húštin. Slnko neznáša, nechce byť osvetlený, videný, jasný. Chce byť nepozorovaný. Nesmeruje priamo ku svojej obeti, lež zakráda sa úskokom. Akoby sa jej bál, no zároveň silný pud ho ženie k nej. Koná pritom chaotické a nepravidelné pohyby, aby sa nedal chytiť, aby nebol zreteľný. Najradšej má, keď obeť spí, keď nie je pri vedomí. Lebo vedomie je ako jasné svetlo Slnka a to mu vadí.

Poháňa ho pach krvi, z ktorej si chce kúsok odobrať pre seba. Pre svoju potrebu a svoje rozmnoženie. Lebo v krvi sa nachádza esencia životného bytia. Slnko vyžaruje k Zemi svoju životodarnú silu a toto pôsobenie sa bytostne sprítomňuje do prúdenia krvi v tele. Komár si teda berie od svojej obete kúsok toho, čoho podstaty sa vlastne bojí a čo však potrebuje na doplnenie svojho nedostatku. Kúsok zhmotneného slnečného svitu a životodarnej sily.

Podobne sa chová zlodej zakrádajúci sa v nočnej tme, ktorý túži po zlate. Chce si ho vziať tajne a nepozorovane, bez vedomia jeho majiteľa. Láka ho trblietavý lesk zlata pripomínajúci jasný svit Slnka. A tiež jasnú silu bdelého vedomia, ktorej sa zlodej vyhýba. V tom spočíva podstata zlých síl, že ony chcú koristiť od druhých pre seba práve to, čo im navonok na nich prekáža, no po čom zároveň podvedome túžia ako po chýbajúcej časti svojej nedokonalej bytosti.

Inšpirované ráno po prebdetej noci.