Keď som v auguste 1995 prechádzal po ceste zo Zagrebu do Rijeky, pred mestom Karlovac bola obchádzka. Práve tam totiž prebiehala bojová operácia „Búrka“. Vtedy som bol na strane Chorvátov. Domnieval som sa, že iba bránia svoje územie. Tak sa to podávalo aj v našich médiách.
Až neskôr som sa dozvedel, že pravda bola trochu iná. Chorváti na tých územiach vytláčali a zabíjali Srbov. Pomocou zbraní, ktoré im dodával Západ. Boli posadnutí absurdnou predstavou etnicky čistého územia. Srbi zas v podobnej bojovej nálade neospravedlniteľne zničili mesto Vukovar. Takže som sa poučil, že vo vojne niet dobrých a zlých.
Túto vojnu pravdepodobne bolo možné zastaviť. Ale nebol záujem, pretože predaj zbraní je výnosným obchodom. Tak mi to povedal neskôr jeden pán v Sarajeve. Mocným tohto sveta vôbec nezáleží na ľudských životoch. Pre nich sú dôležité iné veci: strategické plány, finančné zisky a podobne. Je škoda, že sa ľudia nechajú tak ľahko zlákať scestnými nápadmi a nerozmýšľajú skôr, než niečo urobia.
A ako je to teraz na Ukrajine? Nepoznám tamojšie pomery. Navštívil som len Zakarpatie (z nášho pohľadu Podkarpatskú Rus), čo je veľmi špecifická oblasť. Vojenský útok zo strany Ruska určite nie je dobrým riešením. Nikto nechce, aby mu na hlavu padali bomby. Ale ak máme byť spravodliví, musíme sa tiež pýtať, čo tomu predchádzalo. Nie je Ukrajina vyzbrojovaná zo Západu? Neútočí na svojom území na tam žijúcich Rusov?
Teraz všade na našich námestiach vidno ukrajinské vlajky. Iste, pomoc a podpora vojnou postihnutým ľuďom je potrebná. Ale nie je za tým až príliš veľa politiky? Prečo napríklad protiruské názory sú v poriadku a proruské sú automaticky považované za dezinformácie? Veď ak chceme mierový dialóg, musíme vypočuť obe strany. Ak konflikt v názorovej oblasti neriešime výmenou myšlienok, tento nezmizne, ale sa premení na fyzický boj. To je prírodný zákon, ktorý by sme sa mali naučiť chápať.
Ako som už napísal, necítim sa byť kompetentný hodnotiť situáciu na Ukrajine, lebo o nej príliš málo viem. Na základe svojej predošlej skúsenosti s vojnou v Juhoslávii sa však nazdávam, že nie je dobré straniť jednej strane konfliktu a skôr je potrebné vyzývať na skutočne mierové riešenie.