Apartheid v novom šate

6. februára 2022, richard768, Nezaradené

Stalo sa už každodenným folklórom, že na dverách, kam by sme chceli vojsť, nás víta nápis v štýle:

Vstup len pre očkovaných alebo po prekonaní COVID-19.

To značí, že ten, kto:

1. sa nechce dať zaočkovať (rozumej na COVID-19), ani neprekonal toto ochorenie,

alebo

2. sa nechce preukazovať dokladmi o tom,

je už na vstupe odmietnutý ako nevyhovujúci. Nedostane sa nielen do reštaurácie, ale ani do kina, múzea, … vlastne takmer nikam.

Uvedený stav veci vstupuje do kontrastu s § 424a Trestného zákona (300/2005 Z. z.):

Apartheid a diskriminácia skupiny osôb

(1) Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa …

Podľa podčiarknutého, tento zákon sa vzťahuje aj na inú než rasovú, národnostnú či náboženskú segregáciu a diskrimináciu. Pritom rozsiahlosť a systematičnosť tohto javu je očividná.

Mohla by vzniknúť námietka, že nezaočkovaný človek môže ľahko zmeniť svoj stav podstúpením očkovania, čím je vec vyriešená a nejedná sa teda o žiaden problém. Takáto úvaha však nie je správna.

1. Neexistuje zákonná povinnosť očkovania na COVID-19 a ani povinnosť prekonania tohto ochorenia. Z toho logicky aj právne, podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, vyplýva, že každý má právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chce alebo nechce dať zaočkovať. Prekonanie ochorenia obvykle nebýva natoľko slobodné, no rovnako neexistuje žiaden zákon, ktorý by takéto niečo vyžadoval.

2. Bez ohľadu na to, či je niekto očkovaný, alebo či prekonal COVID-19, informácia o tom patrí medzi chránené osobné zdravotné údaje (v súlade s GDPR). Je protizákonné takúto informáciu od niekoho požadovať bez jeho dobrovoľného súhlasu. A nielen to. Dochádza tu k nebezpečnému precedensu, pretože rovnako by od nás mohol niekto požadovať údaje o iných ochoreniach (AIDS, hepatitída a pod.), ďalších parametroch zdravotného stavu, prípadne dokonca testy DNA. Vstup len pre vyhovujúce osoby – súhlasíte?

Ak teda má každý právo slobodne si vybrať svoj „očkovací“ status, nemôže byť toto právo obmedzované inými zákonmi či nariadeniami, lebo by to popieralo princíp slobody voľby. Jedná sa skutočne a dokázateľne o diskrimináciu skupiny osôb na základe ich slobodného a zákonom garantovaného rozhodnutia.

Porovnajme si to s prihlásením sa k určitej národnosti. Vieme, že každý má právo zvoliť si národnosť podľa vlastného uváženia. A teraz si predstavme, že by napríklad pri vstupe do divadla požadovali doklad o tom, že ste Slovák a ostatných by vykázali von. Takisto by sa dalo argumentovať, že predsa nie je technický problém prihlásiť sa za Slováka. Napriek tomu v tomto prípade chápeme a rešpektujeme osobné dôvody, pre ktoré sa človek cíti patriť k niektorému národu.

Snáď by niekto mohol namietať, že národnosť je jedna vec, ale že nezaočkovaní ľudia ohrozujú ostatných šírením ochorenia. Bolo však už dostatočne preukázané, že toho sa vôbec netreba obávať. Zjednodušene povedané, vyplýva to z povahy imunity získanej po očkovaní. Táto nie je aktívna na slizniciach, kde sa vírus množí a odkiaľ sa šíri, ale až po jeho preniknutí ďalej do organizmu. Chráni teda iba daného jedinca, ak vôbec.

Obmedzovanie slobody jednotlivca teda ani v tomto prípade neobstojí. Je v rozpore so zákonom, s poznatkami medicíny aj s elementárnymi zásadami ľudskosti a „dobrých mravov“.

Dôvody a motívy nášho konania majú širší rámec než len ten, ktorý je viditeľný z účelovo-hmotného pohľadu na veci. Veľa ľudí bolo prenasledovaných pre svoje presvedčenie. Prečo ho jednoducho nepopreli, keď to bolo výhodné?

Osobné presvedčenie je dôvodom, prečo voči očkovaniu možno uplatniť výhradu svedomia. V nových vakcínach sú totiž použité pokročilé génové technológie s neprirodzenými, počítačovo vytvorenými sekvenciami RNA. Pri vývoji týchto vakcín sa využívajú umelo potratené ľudské plody. Navyše, vedľajšie účinky nie sú dostatočne preverené dlhodobým výskumom, takže už len obyčajná predbežná opatrnosť môže byť postačujúcim dôvodom.

Preto rozhodne nie je namieste a neslúži žiadnemu dobrému účelu, rozdeľovať ľudí na skupiny s rôznymi právami podľa kritérií, ktoré nie sú dobrovoľne prijateľné. Mali by si to uvedomiť tí, ktorí teraz takto konajú. A tiež tí, ktorí sú momentálne dočasne zvýhodnení. Lebo jedného dňa sa karta môže obrátiť. Preto sa správajme voči druhým tak, ako by sme si priali, aby sa oni správali k nám.