Pred rokmi som sa zúčastnil jednej vedeckej konferencie. Prezentáciu mal mať aj môj bývalý kolega. Prišiel, no ospravedlnil sa, že je chorý a musí prednášku skrátiť. Mal horúčku a bolo počuť aj na jeho hlase, ako sa prekonáva, aby nám priblížil aspoň tie najdôležitejšie body svojej práce. Keď odchádzal, zatlieskali sme mu a ja som mu naznačil, že to beriem ako hrdinský počin, že predsa prišiel.
Rozmýšľam, ako by sa zachovali ľudia dnes. Zrejme by ho ani nepustili dnu. Veď najprv treba zmerať každému teplotu, či nie? Pravdepodobne by ho viacerí považovali za nezodpovedného a ohrozujúceho verejné zdravie. Fuj – preč s takými!
Je prekvapujúce, že sa náš postoj tak rýchlo otočil. Precitli sme zrazu z doby temna a uvedomili si dôležitosť hygieny a zdravia? Alebo je to nejako inak?
Skúste si predstaviť podobnú modelovú situáciu. Chystáte sa na významnú prednášku, na ktorej vás nik nemôže zastúpiť. Ale ochoriete. Je pre vás teraz dôležitejšia prezentácia podnetných myšlienok alebo zachovanie telesného zdravia vášho a vašich poslucháčov? Budete sa cítiť vinný, ak nechtiac niekoho „nakazíte“? Alebo ak riskujete zhoršenie vášho zdravotného stavu? Ale ak zostanete doma, možno už druhá šanca nebude a ostatní sa nedozvedia, čo ste im chceli povedať.
Netvrdím, že existuje jednoznačná odpoveď. Každá situácia je iná a vyžaduje si trochu iný prístup. Má to byť len podnet na premýšľanie. Fyzické zdravie prináleží telu a jeho potrebám. Výmena myšlienok je zas dôležitá pre rozvoj ducha. Niekedy je potrebné zvážiť, čomu dáme prednosť a za akú cenu.