Všeobecný lekár je neustále vystavovaný takmer všetkým chorobám zo svojho okolia. Jeho pacienti bezprostredne pred ním otvárajú ústa a kašlú. Pacienti doteraz väčšinou nepoužívali žiadnu ochranu a pri otváraní úst na lekára ani nemôžu. Lekár niekedy nosí rúško, no často ani to nie (ak si odmyslíme posledné obdobie). Takže vlastne by mal byť neustále chorý. Ale nie je. Ako je to možné?
V článku Ako sa uzdraviť od pôsobenia vírusov som naznačil, prečo je to asi tak. Ten, kto svoje myslenie používa v prospech ostatných ľudí, je voči vírusom viac imúnny. Vírus je „naladený“ záškodnícky a u človeka, ktorý pomáha druhým, nenachádza pre seba potrebnú rezonanciu, ťažšie sa množí a rýchlejšie zaniká [*1]. Takisto fyziologický faktor imunity hrá významnú úlohu. Lekár sa chorôb nebojí a jeho imunita, posilňovaná neustálym kontaktom s nimi, ich väčšinou spoľahlivo zlikviduje.
Štát nám vnucuje pasívnu ochranu v podobe nosenia tvárových masiek, sociálneho dištancu, zákazu kultúrnych podujatí a podobne. Lenže takáto pasívna ochrana má svoje nežiadúce účinky. Z ľudí sa stávajú sociopati, majú strach jeden pred druhým, stráca sa empatia [*2]. V tomto smere už prílišná naviazanosť na informačné technológie a nedostatok priameho ľudského kontaktu urobili svoju „prácu“. Neustále sa nachádzame v stresovom a obmedzujúcom duševnom rozpoložení. Navyše, prehnaná hygiena povedie k nedostatočnej stimulácii imunitného systému človeka [*3]. To sa neskôr prejaví nárastom rôznych alergií alebo aj ťažším priebehom bežných ochorení.
Pritom existuje iná možnosť, o ktorej vplyvné médiá hovoria akosi príliš málo. Je ňou aktívna ochrana. Posilňovanie imunity, zdravý životný štýl, zdravé duševné naladenie, priateľské kontakty s ľuďmi, zmysluplné životné ciele. Na fyzickej úrovni pomôže športovanie, životospráva, zdravá strava, bylinky, vitamíny a pod. [*4, *5, *6] Takáto aktívna ochrana nemá nežiadúce vedľajšie účinky, ale je prospešná vo všetkých ohľadoch. A nie je nijako menejcenná ani čo sa týka ochrany ostatných. Ak sa v mojom tele vírusy nerozmnožia, tak ani ja nemôžem infikovať iných ľudí. Na toto tvrdenie už existujú dôkazy: vieme, že napríklad deti sú vo veľkej miere pred novým ochorením chránené a ani ho neprenášajú.
Často sa hovorí, že bojujeme proti novému koronavírusu. Lenže, aký je to boj? Skúšal som si predstaviť, čo by v našej situácii urobili starogrécki hrdinovia. A predstava, že by zostali sedieť doma čakajúc, kým nepriateľ sám odíde, mi akosi nesedí. Podľa niektorých údajov [*7] vychádzajúcich pravdepodobne zo švédskej skúsenosti, na efektívnu ochranu celej populácie stačí, ak tento vírus prekoná aspoň 20% ľudí. Že by sa nenašlo toľko z nás, ktorí by takto aktívne prispeli k ochrane starších a zdravotne slabších? Čo je lepšie, poležať si týždeň-dva s teplotou a kašľom, alebo sa ešte ktovie ako dlho trápiť v život obmedzujúcom núdzovom režime?
A nemyslím to tak, že by snáď niekto mal úmyselne vyhľadávať riziko ochorenia, usporadúvať neviazané zábavy a pestovať podobné neužitočné formy správania. Podstatné je, aký duševný postoj zaujmeme k situácii, v ktorej sa nachádzame. Pasívny prístup vytvára naladenie úzkosti, potreby ochrany, ústupu, stiahnutia sa, dokonca v horšom prípade aj obviňovania druhých. Aktívny prístup znamená prevzatie vlastnej zodpovednosti, uvedomenie si svojej ľudskej hodnoty, spolupatričnosti, povzbudenie sily a odvahy čeliť problémom [*8]. Ktorý z týchto prístupov vzbudzuje väčšie sympatie?
Pre ľudského ducha je ponižujúce hlavne to, že nejaká autorita chce rozhodnúť za nás, bez adekvátnej diskusie a argumentácie. To by snáď bolo ospravedlniteľné v prípade náhlej živelnej pohromy, keď treba konať okamžite. Ale toto nie je náš prípad. Prečo máme všetci bez rozdielu podstúpiť režim pasívnej ochrany, ktorá z dlhodobého hľadiska napácha viac škôd než úžitku? Nedôveruje štát vlastným občanom, že sú schopní zvládnuť situáciu aktívnym prístupom k svojmu zdraviu? Pritom máme jednu dôležitú a povzbudzujúcu správu. Totiž ani pri veľkých epidémiách nikdy neochorela väčšina ľudí. Podarilo sa im úplne vyhnúť kontaktu s vírusmi či baktériami alebo je v tom aj nejaký iný dôvod?
Poznámky a odkazy:
*1 Jedná sa o hypotézu. Domnievam sa, že v procese uchytenia a množenia vírusov (alebo baktérií) v ľudskom tele hrajú úlohu aj iné než len čisto materiálne faktory. Niekto to môže nazvať „náhodou“. Ale ani ľudia, zvieratá či rastliny sa nezdružujú do spoločenstiev náhodne. Niektoré prostredia im vyhovujú viac, iné menej.
Pozorujeme napríklad, že mnohým vírusom škodí Slnko. Môžeme to interpretovať čisto fyzikálne, že totiž UV žiarenie zo Slnka rozrušuje štruktúru vírusov. Ak postúpime na symbolickú rovinu chápania javov, ukážu sa ďalšie súvislosti. Slnko, ktoré všetko pravdivo a neskryte osvetľuje, je pre vírusy neprijateľné. Analogicky potom človek, ktorý vo svojom vedomí roznietil svetlo pravdivého poznania, má v sebe vnútorné slnko, ktoré vírusy rozrušuje.
*2 Tvárové masky (rúška) sťažujú verbálnu aj neverbálnu komunikáciu, rozpoznanie emócií a navodzujú atmosféru obavy zo skrytého nebezpečenstva. Spomeňte si, aké pocity ste mali v detstve z lekárov s rúškami. Dodržiavanie odstupov je možno lepšia metóda, no tiež vytvára neprirodzenú zábranu v kontakte s druhými, ktorú treba neustále kontrolovať a tým vzniká stres.
*3 Na správne fungovanie imunity je potrebné, aby človek bol v kontakte s vírusmi a baktériami zo svojho okolia, najmä s tými, ktoré sú ľahko prenosné vzduchom. Potrebujeme si ich občas vymieňať medzi sebou, aby sme obranný systém tela udržiavali v dobrej kondícii. Našťastie, tie vírusy, ktoré sú veľmi nebezpečné, sa obvykle nešíria ľahko.
*4 Psychológ a učiteľ jogy Matej Štepita vo svojej práci rozvíja aktívne možnosti ochrany zdravia a podpory imunity z hľadiska celostného pohľadu na človeka:
https://www.jogapremena.sk/moznosti-jogy-pre-imunitu/
https://www.youtube.com/watch?v=jmrIKZeM330&t=3s
https://www.youtube.com/watch?v=ij07SgisTuE&t=1296s
*5 Lekár Peter Lipták ponúka zaujímavý článok s konkrétnymi návodmi:
https://liptakpeter.blog.pravda.sk/2020/10/10/abc-imunity/
*6 O vplyve zmyslu života na zdravie píše známy viedenský psychiater Viktor Frankl. Napríklad v knihe Napriek všetkému povedať životu áno.
*7 https://hrot.info/udalosti/2669-potrebujeme-obnovit-vnutornu-disciplinu-inak-mozeme-vela-stratit
*8 Odvážny postoj konfrontácie so zlom povzbudzuje sily imunity. Bližšie v článku Heinza Grilla: