V nedeľu som chcel navštíviť múzeum a vežu Bratislavského hradu. Plánoval som využiť voľný vstup. Lenže pri tom vstupe by som sa musel podrobiť dezinfekcii rúk, nasadeniu masky na tvár a meraniu teploty. Neviem ako vám, no mne to príde už „za čiarou“. Múzeum nie je k životu nevyhnutné, tak som to jednoducho otočil. Ak by tak spravili všetci, … ktovie.
Bolo mi však z toho smutno. A nielen z toho. Lebo pomaly, ale isto sa vo svete zbiehajú aj iné podivné udalosti. Nenormálne a absurdné veci sa stávajú normou. Triezvo uvažujúci ľudia sa dostávajú na okraj spoločnosti. Akoby sme žili v nejakom veľkom blázinci, kde zdravý rozum sa už nenosí, vyšiel z módy. No stále sa mi nechce tomu veriť – nie je nás, normálnych (v pôvodnom zmysle slova), zatiaľ ešte viac? Možno sme len príliš ticho a necháme si čokoľvek ľúbiť. Bolo by načase, aby sme sa nejako prejavili.
Vrátim sa k hygienickým opatreniam. Ja teda neviem, ale to už bude takto navždy? Stane sa rúško už natrvalo bežnou a nevyhnutnou súčasťou odevu? A budeme si neustále dezinfikovať ruky či používať jednorazové rukavice? Kam sa schovali ekologickí aktivisti – nič nenamietajú?
Viem, že sa hovorilo, že po tejto kríze už svet nebude nikdy taký ako predtým. S tým súhlasím, no ak má byť toto onou zmenou, tak to teda prosím nie! Očakával by som, že tou pozitívnou zmenou bude aktívnejší postoj ľudí k zdraviu a k svojmu okoliu. Že prejdeme od extenzívneho spôsobu života k viac intenzívnemu, s prehĺbeným záujmom, všímavým postojom a chápaním súvislostí.
Všetkého veľa škodí a platí to aj o hygiene. Nadmerná dezinfekcia a úzkostlivé vyhýbanie sa možnej nákaze nám v skutočnosti neprospieva. Už na prvý pohľad je zrejmé narušenie duševnej pohody, lebo musíme byť neustále v strehu a v pocite ohrozenia. Ako príklad môžem uviesť banálnu situáciu: „Čo ak si zabudnem rúško a nepustia ma do autobusu? Ako sa potom dostanem domov?“
Takisto samotné zdravotné dôsledky prehnanej hygieny na seba nenechajú dlho čakať. Časté umývanie a dezinfikovanie rúk poškodzuje pokožku a jej prirodzenú ochrannú vrstvu. Tá sa tak stáva vstupnou bránou infekcií. Udržiavanie sa v sterilnom prostredí vedie k pasivite imunitného systému, ktorý nie je vystavený potrebným podnetom zvonka. Preto začína reagovať nesprávne a spôsobuje rôzne alergie a iné autoimunitné poruchy. Ak sa človek príliš vyhýba kontaktu s vírusmi a baktériami, tak potom ich prvý nápor môže viesť k vážnym problémom.
Nečakajme do jesene a zimy, kým sa naplnia tieto neblahé proroctvá! Opusťme ihneď všetky neprirodzené hygienické opatrenia a to práve v mene nášho vlastného zdravia. Lepší než pasívna ochrana je predsa aktívny prístup. Pre svoje zdravie vieme toho urobiť dostatok tým správnym spôsobom. Životosprávu máme každý vo svojich rukách.