Denne sme vystavení prúdu číselných údajov o počte nakazených a mŕtvych na ochorenie COVID-19. Realita je však taká, že skutočný počet nakazených vôbec nepoznáme, lebo sa nerobili plošné testy na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva a navyše, samotné testy sú nespoľahlivé. Počty mŕtvych sú takisto sporné, lebo sa nezisťovala skutočná príčina smrti.
Poďme sa však pozrieť na naozaj dôveryhodné údaje, a to na celkovú úmrtnosť (bez rozlíšenia príčiny) v tomto období v Európe podľa štatistík EUROMOMO. Grafy nájdeme tu: https://www.euromomo.eu/graphs-and-maps
Údaje v hornom grafe sú o celkovom počte mŕtvych za každý týždeň v 24 európskych krajinách (oblastiach), ktoré majú spolu približne 300 miliónov obyvateľov. Nie je to teda celá Európa, ale jej dosť veľká časť a zahŕňa aj oblasti, kde bol prejav epidémie najvýraznejší.
V kritickom období 10.-17. týždňa pozorujeme v grafe nárast oproti predošlým rokom. Za aktuálny (18. týždeň) údaje ešte nemáme, no keďže krivka už výrazne klesá, môžeme si už teraz dovoliť zhodnotiť celkový vplyv nového ochorenia. Napríklad porovnaním s minulým rokom, kedy žiadna pandémia nebola.
týždeň 2019 2020
10. 56 316 55 744
11. 54 966 56 951
12. 52 768 63 324
13. 51 957 74 979
14. 52 864 86 737
15. 51 640 85 668
16. 52 200 73 086
17. 51 306 62 104
spolu 424 017 558 593
Teda za posledné necelé 2 mesiace tu máme o 134 576 mŕtvych navyše oproti minulému roku, čo je nárast o 31,7 % [1]. Za predpokladu, že žiaden iný, výraznejší vplyv na mortalitu v tomto období nebol, možno to pripísať priamym aj nepriamym dôsledkom pandémie COVID-19. Zdôrazňujem pritom, že aj nepriamym, pretože napríklad kvôli chaosu v nemocniciach mohli zomrieť mnohí ľudia na iné choroby, nedočkali sa potrebnej operácie a podobne.
Nárast počtu mŕtvych o vyše 30 % oproti bežnému stavu nie je zanedbateľný. Nie je teda pravda, ako sa niektorí nazdávajú, že sa vôbec nič nedeje. Ale nie je ani pravda, že sa jedná o nejakú nebezpečnú a smrtiacu pandémiu, ako sa nám snažia nahovoriť tzv. oficiálne zdroje, lebo to by čísla museli vyskočiť mnohonásobne viac.
Nie je to však práve kvôli prijatým razantným opatreniam, že sa nič také nestalo? Máme našťastie jednu krajinu, a tou je Švédsko, ktorá išla inou cestou, bez prílišných obmedzovaní života a s veľkou mierou ponechania zodpovednosti na ľuďoch samotných. V spodnej časti uvedenej web-stránky EUROMOMO prezentuje grafy nárastu úmrtí podľa krajín (Z-scores by country). Vidíme tam, že Švédsko je na tom dokonca lepšie, než napríklad Španielsko či Anglicko a nezaznamenalo tak prudký nárast.
Čo z toho vyplýva? Pravdepodobne to, že extrémne obmedzujúce opatrenia nemali na utlmenie pandémie žiaden vplyv, ba dokonca mohli mať vplyv aj opačný. Pritom však mali príliš veľa vedľajších účinkov vo všetkých oblastiach života a boli teda neprimerané danej situácii. Navyše, Švédi môžu do budúcnosti počítať s lepšou kolektívnou imunitou, zatiaľ čo my ostatní nie.
Na záver sa vráťme na Slovensko. Pred voľbami hovoril pán Matovič niečo o hmotnej zodpovednosti politikov (https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15405/214634). Tak by asi bolo načase vystaviť mu účet.
Doplnenie: Samozrejme, zodpovednosť nesú okrem pána Matoviča mnohí ďalší ľudia. Istou poľahčujúcou okolnosťou im môže byť to, že na začiatku ešte asi nevedeli, ako sa to celé vyvinie. No predsa si myslím, že mali zvažovať situáciu zo širšieho (než len napr. epidemiologického) pohľadu.
[1] Aktualizácia tabuľky podľa údajov z 11.5.2020:
týždeň 2019 2020
10. 56 326 55 771
11. 54 967 56 952
12. 52 770 63 485
13. 51 952 75 185
14. 52 874 87 090
15. 51 640 86 127
16. 52 196 75 726
17. 51 313 65 823
18. 50 133 57 203
spolu 474 171 623 362
Nárast o 149191 (31,5 %) za 9 týždňov.