Asymetria dobra a zla. Ako konať dobro?

28. apríla 2020, richard768, Nezaradené

Predstavme si budovu, ktorá už chátra a potrebovala by rekonštrukciu. Ak tam niekto hodí bombu, zostanú ruiny. Je vlastne jedno, čo tam bolo predtým a aká presne tá bomba bola, z praktického hľadiska je výsledkom zničenie. Ale pozorujeme, že nemáme žiadnu takú „dobrú“ bombu, ktorá by podobne jednoduchým uvoľnením energie budovu opravila. Každá sila či energia použitá živelným, neriadeným spôsobom, má za následok len zničenie.

Aby sme budovu opravili, musíme sa najprv pozrieť bližšie, zistiť, že napríklad sa tam rozpadáva schodisko. Potom zvážiť postup a následne precízne uskutočniť opravu. Všeobecne platí, že na vykonanie dobrého skutku potrebujeme najprv poznať situáciu a potom vyvinúť primerané a cieľavedomé úsilie. Tiež to stojí energiu, avšak navyše smerovanú inteligentne a uvážlivo.

Nedá sa teda konať akési všeobecné dobro len tak, naivne, z číreho pocitu. Konať skutočné dobro si vyžaduje poznanie, skúsenosť, rozvahu, inteligenciu a múdrosť, teda nasadenie všetkých duševných kvalít človeka tým správnym, pre danú situáciu jedinečným spôsobom.

* * *

Ak je to takéto náročné, nebolo by potom lepšie nič nekonať? Aby sme omylom niečo nepokazili, nekonali zlo namiesto dobra? Táto dilema je dávno známa a celkom dobre ju rozoberá už staroindická Bhagavadgíta [1].

Prísne vzaté, nedá sa vôbec nič nekonať, lebo to by znamenalo úplnú izoláciu človeka od sveta. No človek je na svet napojený minimálne svojím fyzickým telom, musí nejako aspoň prežiť. A ak odhliadneme od extrémnych riešení izolácie, počas života sa dostáva neustále do rôznych situácií. Akokoľvek sa zachová, aj tým, že nič nerieši, vyjadruje svoj postoj a v tomto zmysle teda koná.

Je preto užitočnejšie snažiť sa konať aktívne, nevyhýbať sa riešeniu situácií. Najlepšie, ako v danej chvíli vieme. Takýmto aktívnym konaním získavame skúsenosť. Spätným vyhodnocovaním konania a myšlienkových postojov, ktoré k nemu viedli, nadobúdame múdrosť.

Pritom samotný čin je iba jednotlivou udalosťou, bodom v časopriestore, ktorý vlastne už v okamihu svojho uskutočnenia prestáva existovať a postupne sa stráca v hlbinách minulosti. Získaná skúsenosť a múdrosť však pretrvávajú. A sú zdrojom ďalších činov približujúcich sa k ideálu dobra.

 

Odkazy:

[1] http://osviceni.unas.cz/texty/bhagavadgita.html